Lentšu la Kamuzu
Home | Written stories | Multilingual stories | Lentšu la Kamuzu

Written stories

Lentšu la Kamuzu

Author

Avril Wiid

Illustrator

Jiggs Snaddon-Wood

Translator

Phetolelo ka Mpho Masipa

Thitong ga meboto ye metala ya Mpumalanga go be go na le polasa. Pere ya go bitšwa Kamazu e be e phela e fula ka setu ka tšhemong mo polaseng ye. Diphoofolo ka moka tša mo polaseng di be di gwerane. Di be di na le ditaba tše dintši tšeo di bego di di anegelana, efela Kamuzu yena o be a na le dihlong. O be a nyaka go bolela le diphoofolo tše dingwe, efela a palelwa ke go ntšha mantšu. Se se dirile gore a bolawe ke bodutu le go nyama.

Mesong ya letšatši le lengwe, Kamuzu o be a nyaka gore “thobela” go Baas, mogwera wa gagwe wa tonki. O butše molomo … efela gwa se direge selo. Lentšu la gagwe le legolo la pere la se tšwe.

“Go direga eng?” gwa botšiša Kamuzu. “Ke kgona go bolela ka sehebehebe fela.” O ile a leka gape.

“O rileng?” gwa botšiša Baas a sohla bjang, o ile a latswa melomo ya gagwe ya boya ya tonki gomme a lebelela Kamuzu. Lebaka la go dira gore a botšiše ke gore le ge Kamuzu a butše molomo, go kwagetše fela go hebahebetša. Go be go makatša.

“Lentšu la ka,” gwa hebahebetša Kamuzu. “Ga le gona.”

“Ga o sana lentšu? Efela ga o ke o bolela, le sepetše bjang?” gwa botšiša Baas. “Se belaele. Ke tla ya go le nyaka ka mošola wa noka.”

Ka fao Baas o ile a tshelela ka mošola wa noka. Efela o rile go fihla fao a kwa monkgo wa bjang wa bose, o ile a lebala go nyaka lentšu la Kamuzu gomme a thoma go kgakgautha bjang.

Morago ka mošola wa noka, Kamuzu o be a nagana ka ditsela tše a ka hwetšago lentšu la gagwe leo a le lobilego. “Ke tla ya bodibeng,” a gopola. “Ke tla bula molomo wa ka, ka iša leleme godimo gomme ka botšiša hlapi ge eba o kgona go bona lentšu la ka ka tlase ga leleme.”

Kamuzu o ile a ema bodibeng gomme a bula molomo. Hlapi e ile ya lebelela ka ganong ga gagwe.

Kamuzu's voice Pic 1

“Aowa, Kamuzu, ke maswabi, ga go na selo ka tlase ga leleme la gago. Efela, o se belaele, re tla lebelela lentšu la gago ka tlase ga diphete tša lili le mo maswikeng kua tlase ka bodibeng.”

Hlapi e ile ya rutha ya sepela, efela ba rile ge ba le ka tlase ga diphete tša dilili, ba hwetša dijo tša bose kudu ba lebala ka ga lentšu la Kamuzu.

Kamuzu o ile a hemela godimo ka go nyama gomme a sepela. O lebeletše lentšu la gagwe gohle ge a dutše a kata. O ile a bona Snorkel, kolobe, le Dozie, kgomo ya mebala ye meso le ye mešweu.

“O nyakana le eng?” gwa botšiša Snorkel.

“Lentšu la ka. Le timetše,” gwa hebahebetša Kamuzu.

“Mehlolo! O kgonne bjang go dira seo?” gwa botšiša Snorkel. “Se belaele, ke tla go thuša go le nyaka.”

“Le nna!” a realo Dozie. “Re tla lebelela mabjanyeng ka mošola wa noka.”

Ijoo Kamuzu − ge Snorkel le Dozie ba fihla mabjanyeng a bose ka mošola wa noka, ba ile ba ema ba a kgakgautha gomme ba lebala ka go mo thuša go hwetša lentšu la gagwe.

Mebutla le yona e ile ya hloka thušo. E ile ya tshephiša go mo nyakiša ka mahlo a yona a masotho a magolo. E tshephišitše go theeletša ka ditsebe tša yona tše disotho tša boleta. Efela ba rile go tshela noka, go swana le bohle, ba nagana fela ka tatso ya bjang bja bose.

Kamuzu o ile a lebelela bagwera ba gagwe. “Ga go yo a nthušago. Ga go yo a nnyakišago. Bohle ba a kgakgautha, ba a sohla, ba a kobola le goja,” a hebhebetšaa ka manyami. O ile a retologa a boela polaseng go tšwela pele ka go nyaka. Kamuzu o ile a lebelela ka dithokgweng. O lebeletše ka morago ga lešaka. O lebeletše godimo marung a ba a lebelela mebotong.

“Ijoo, ledimo le etla! Pula e ile ya thoma gona mebotong. Se se ra gore go tla ba le mafula nokeng.” O boetše morago a kata a lebile nokeng. “Ke swanetše go botša diphoofolo tše dingwe ka se. Efela ke bolela ka sehebehebe, ba ka se nkwe.”

O dutše motsotso o tee a kwa marothodi a mathomo a pula a re phara-phara mokokotlong wa gagwe. Noka e be e šetše e na le leraga ebile e hlatloga. Bohle ba be ba tšwela pele ka go kgakgautha, ba sohla, ba kobola ebile ba eja.

Kamuzu o butše molomo efela gwa se direge selo. Ga se a kgona le go hebahebetša. O be a tšhogile bjale. O be a swanela go dira se sengwe. Ge bagwera ba gagwe ba kabe ba lekile go tshela noka, nkabe ka moka ba nweletše. O ile a akga hlogo, a tšokotša moetse, a kiba fase ka dikgwatla. Ga go le o tee wa bagwera ba gagwe yo a mo lemogilego. Meetse pele ga gagwe a ile a hlatloga a elela ka lebelo.

Ka yona nako yeo pula e ile ya thoma go na ka maatla. Diphoofolo ka moka di ile tša lebelela godimo gomme tša kitimela nokeng.

Kamuzu o ile a lebala gore ga a sa na lentšu. O ile a lebala gore o na le dihlong ebile o nyamile. O ile nokeng ya go elela ka lebelo, a kata ka lebelo ka mo a ka kgonago, a fofa noka ye e galefilego. Ge a fihla ka mošola wa noka a ema a goeletša, “EMANG! LE SE TSHELE NOKA!”

Kamuzus voice Pic 2

Diphoofolo di ile tša makala. Ga se nke tša kwa lešata le legolo bjalo le etšwa molomong wa Kamazu.

“Boelang morago!” Kamuzu a goeletša. “Eyang kua maswikeng.”

Bohle ba kitimetše maswikeng go itšhereletša puleng. Ba kgobokana gotee.

“O re thušitše, Kamuzu,” a realo Baas. “Ke a leboga.”

“Lentšu la gago le boile,” a realo Snorkel.

“Ee,” a realo Dozie, “re thabela go go kwa o bolela. O be o dula o homotše, ebile re be re gopola gore o no se rate go bolela le rena.”

“Ke na le dihlong,” a realo Kamuzu. “Ga keke ke tseba gore ke reng.”

“Efela re bagwera,” ya realo mebutla. “O se jewe ke dihlong ge o na le rena.”

“Go tloga gabjale,” a realo Baas, “re nyaka go go kwa o bolela. Re tshephiše gore o tla dira bjalo?”

“Re tshephiše! Re tshephiše! Re tshephiše!” ka moka ba realo.

Gomme, Kamuzu, wa pere a emišišetša hlogo godimo a goeletša a re, “EE! EE! EE! KE A LE TSHEPHIŠA!”